17. kapitola
22 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: „Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní.17,22 Sk 17,16 23 Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte17,23 T. j. toho, koho uctievate, hoci ho nepoznáte..17,23 Múd 14,20; 15,17; Sk 14,17; Ga 4,8 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami,17,24 1Krľ 8,27; Ž 146,6; Iz 42,5; 66,1; Tob 7,17; Mt 11,25; Sk 4,24; 7,48; 14,15 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko.17,25 Ž 21,5; 50,12; Iz 42,5; Múd 9,1; Sk 14,17 26 On z jedného17,26 Var. z jednej krvi. stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania,17,26 Gn 10; Dt 32,8; Ž 74,17; Sk 1,7 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.17,27 Dt 4,29; Ž 145,18; Iz 55,6; Jer 23,23; Múd 13,6; Rim 1,19 28 V ňom17,28 Var. ním. žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: ‚Veď sme jeho rodom.‘17,28 Jób 10,12 29 Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti.17,29 Gn 1,27; Iz 40,18; Múd 13,10; Sk 19,26; Rim 1,22-23; 1Kor 12,2 30 Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie.17,30 Sir 28,7; Sk 3,17; 14,16; 17,23; Rim 16,26 31 Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“17,31 Ž 9,8-9; 96,13; 98,9; Jn 5,22; Sk 10,4