27. kapitola

24Keď však Pilát uvidel, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ 25A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Vojaci sa vysmievajú Ježišovi

27Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu.
28Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ 30Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali.

Ukrižovanie Ježiša

32Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž.
33Tak prišli na miesto zvané Golgota, to znamená Lebka, 34a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. 35Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. 36Potom si posadali a strážili ho tam. 37Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“38Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. 39Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami 40a hovorili: „Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža!“ 41Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42„Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľ Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! 43Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: ‚Som Boží Syn!‘“ 44Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.

Ježišova smrť

45Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny.
46Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Éli, Éli, lema sabachthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: „Ten volá Eliáša.“ 48Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49Ale ostatní hovorili: „Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ 50Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol, zem sa triasla a skaly pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. 53A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ 55Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho. 56Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Jozefova matka, i matka Zebedejových synov.
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.