27. kapitola

24 Keď však Pilát uvidel, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: „Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec!“ 25 A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ 26 Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Vojaci sa vysmievajú Ježišovi

27 Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu.
28 Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ 30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali.

Ukrižovanie Ježiša

32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž.
33 Tak prišli na miesto zvané Golgota, to znamená Lebka, 34 a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. 35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. 36 Potom si posadali a strážili ho tam. 37 Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ 38 Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. 39 Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami 40 a hovorili: „Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža!“ 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42 „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľ Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! 43 Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: ‚Som Boží Syn!‘“ 44 Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním.

Ježišova smrť

45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny.
46 Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Éli, Éli, lema sabachthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: „Ten volá Eliáša.“ 48 Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: „Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ 50 Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol, zem sa triasla a skaly pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. 53 A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ 55 Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho. 56 Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Jozefova matka, i matka Zebedejových synov.
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.