24. kapitola

Cesta do Emauz

13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ 25 Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Ježiš sa zjavuje učeníkom

36 Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ 37 Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. 38 Povedal im: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? 39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ 40 Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kúsok pečenej ryby. 43 Vzal si a jedol pred nimi. 44 Potom im hovoril: „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, 46 a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48 Vy ste toho svedkami. 49 Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.