24. kapitola
Cesta do Emauz
13V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. 15Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a 18jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. 20Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ 25Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 27A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ 35Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.Ježiš sa zjavuje učeníkom
36Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!“ 37Preľaknutí a prekvapení sa domnievali, že vidia ducha. 38Povedal im: „Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? 39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám.“ 40Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42Podali mu kúsok pečenej ryby. 43Vzal si a jedol pred nimi.44Potom im hovoril: „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ 45Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, 46a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych 47a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48Vy ste toho svedkami. 49Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“