10. kapitola
Milosrdný Samaritán
25Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“26Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“27On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“28„Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“29Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“30Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli.31Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho.32Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho.33No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto.34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho.35Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘36Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“37On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“