Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

10. kapitola

Vyslanie učeníkov

1 Potom Pán určil sedemdesiatdva10,1 Var. sedemdesiat (aj vo v. 17). iných a rozoslal ich pred sebou po dvoch do každého mesta a na každé miesto, kam chcel sám ísť.10,1 Ex 24,1; Lk 9,1-2
2 I povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!10,2 Mt 9,37-38; Jn 4,35 3 Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.10,3-11 Lk 9,2-5 4 Neberte si mešec ani kapsu, ani obuv! Cestou sa pri pozdrave s nikým nezdržujte!10,4 2Krľ 4,29; Lk 22,35 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6 Ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám. 7 Zostaňte potom v tom dome! Jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Nechoďte z domu do domu!10,7 Dt 24,15; 1Kor 9,5-14; 1Tim 5,18 8 Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. 9 Uzdravujte tam chorých a hlásajte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ 10 Ak prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a vyhláste: 11 ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Vedzte však, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘10,11 Sk 13,51; 18,6 12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v ten deň ľahšie ako tomu mestu.10,12 Gn 19,24-28; Mt 10,15; 11,24; Júd 7

Beda neveriacim mestám

13 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali mocné činy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a sedeli v popole.10,13-15 Mt 11,20-2410,13-14 Iz 23,1.4; Ez 27,2; Am 1,9
14 Ale Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Až do podsvetia10,15 Gr. hádesu = ríše mŕtvych. zostúpiš!10,15 Gn 19,24-28; Iz 14,13-15 16 Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. A kto pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“10,16 Mt 10,40; Jn 5,23; 13,20

Návrat učeníkov

17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj démoni!“
18 On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk.10,18 Iz 14,12; Jn 12,31; Zj 12,9 19 Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i nad všetkou mocou nepriateľa. Nič vám neuškodí.10,19 Gn 3,15; Dt 8,15; Ž 91,13; Mk 16,18; Sk 28,6 20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“10,20 Ex 32,32; Mt 7,22; Flp 4,3; Heb 12,23; Zj 3,5; 20,12; 21,27

Ježiš velebí Otca

21 V tej hodine zaplesal Ježiš10,21 Var. – Ježiš. v Duchu Svätom a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým. Áno, Otče, tak sa ti to zapáčilo.10,21-22 Mt 11,25-2710,21 Tob 7,17; Sir 51,1; 1Kor 1,26-29
22 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec. Ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“10,22 Mt 28,18; Jn 3,35; 10,15 23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte,10,23-24 Mt 13,16-17; Heb 11,39-40; 1Pt 1,10-12 24 lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“

Milosrdný Samaritán

25 Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“10,25-28 Mt 22,34-40; Mk 12,28-3410,25 Lk 18,18
26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 10,27 Lv 18,5; 19,18-19; Dt 6,4-5; Rim 13,9; Ga 5,14; Jk 2,8 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“10,28 Lv 18,5; Lk 18,20 29 Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto.10,33 Lk 9,51-53; Jn 4,9 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘10,35 Lk 7,41 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“

Mária a Marta

38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta.10,38-40 Dt 33,3; Jn 11,1.5; 12,2-3
39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však bola veľmi zaneprázdnená s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!“ 41 Pán jej však povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,10,41-42 Mt 6,33-34 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.“