3. kapitola
2 Všetci sa totiž v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo.3,2 Sir 14,1; Jk 1,26; 1Jn 1,8 3 Keď koňom dávame do papule zubadlá, aby nás poslúchali, usmerňujeme tým aj celé ich telo.3,3 Ž 32,9 4 Alebo si predstavte aj lode: Hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, usmerňuje ich celkom malé kormidlo, kamkoľvek chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli! 6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a rozpaľuje kolobeh života, sám podpaľovaný peklom.3,6 Prís 16,27; Mt 12,36-37; 15,11.18; Mk 7,15.20-22 7 Všetky druhy divej zveri aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, 8 ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nemôže skrotiť.3,8 Ž 140,4; Rim 3,13 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu.3,9 Gn 1,26-27 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! 11 Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda?