42. kapitola
Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi
1 Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.42,1-4 Iz 49,1-6; 50,4-11; 52,13–53,12; Mt 3,17; 12,18-21 2 Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. 3 Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. 4 Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy.42,4 Iz 51,5 5 Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:42,5 Gn 1 6 „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,42,6 Iz 49,6.8; Lk 2,32 7 aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote.42,7 Ž 107,10-14; Iz 35,5; 61,1 8 Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám.42,8 Ex 3,14n; Iz 48,11 9 Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“42,9 Iz 48,6