42. kapitola
Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi
1Hľa, môj služobník, podporujem ho,môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.Svojho ducha som vložil na neho,prinesie právo národom.2Nebude kričať ani nezvýši hlas,nedá počuť svoj hlas na ulici.3Nalomenú trstinu nedolomí,hasnúci knôt nedohasí,podľa pravdy bude súdiť.4Neochabne a nepodlomí sa,kým nezaloží právo na zemi.Na jeho náuku čakajú ostrovy.5Takto hovorí Boh, Hospodin,ktorý stvoril nebesá, rozvinul icha rozprestrel zem s jej porastom,dáva na nej dych ľudua vzduch tým, čo po nej chodia:6„Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti,uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťaa urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,7aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žaláraa z väznice tí, čo sedia v temnote.8Ja som Hospodin, to je moje meno.Svoju slávu nedám inémuani svoju chválu modlám.9Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové,zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“