42. kapitola
Prvá pieseň o Hospodinovom služobníkovi
1 Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.42,1-4 Iz 49,1-6; 50,4-11; 52,13–53,12; Mt 3,17; 12,18-21 2 Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. 3 Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. 4 Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy.42,4 Iz 51,5 5 Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:42,5 Gn 1 6 „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,42,6 Iz 49,6.8; Lk 2,32 7 aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote.42,7 Ž 107,10-14; Iz 35,5; 61,1 8 Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám.42,8 Ex 3,14n; Iz 48,11 9 Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“42,9 Iz 48,6 Nová pieseň
10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme.42,10 Ž 33,3; 96,1; 144,9 11 Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedáru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr. 12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom. 13 Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov. Pán bude viesť slepých
14 „Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. 15 Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším. 16 Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“42,16 Iz 40,4 17 Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: „Vy ste naši bohovia.“42,17 Ž 97,7; Iz 44,10n 18 Počúvajte hluchí, slepí otvorte oči, aby ste videli.42,18 Iz 43,8 19 Kto je slepý, ak nie môj služobník? Kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako môj obľúbenec a hluchý ako služobník Hospodina?42,19 Iz 41,8; 44,18 20 Videl si mnohé veci, ale nevšimol si si ich, a pri otvorených ušiach si nepočul.42,20 Iz 53,1 21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju spravodlivosť zveľadiť a osláviť svoju náuku. 22 Je to však ľud olúpený a ozbíjaný. Všetci sú chytení v dierach a ukrytí vo väzniciach, stali sa korisťou a niet vysloboditeľa, sú lupom a nik nepovie: „Vráť ich.“ 23 Kto z vás to sluchom zachytil a spozornel, aby počúval, čo nastane? 24 Kto vydal ako korisť Jákoba a Izrael lupičom? Či to nebol Hospodin, proti ktorému sme hrešili? Ale oni nechceli kráčať po jeho cestách a nepočúvali jeho náuku. 25 Preto vylial na Izrael svoj rozhorčený hnev a vojnové násilie, pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal, spaľoval ho, no neuvažoval o tom.