6. kapitola
Spoľahlivosť Božích prisľúbení
13Keď Boh dával Abrahámovi prisľúbenie a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol splnenie prisľúbenia. 16Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého sporu medzi nimi. 17A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. 19Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, 20kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.