6. kapitola
1 Preto nechajme teraz začiatky učenia o Kristovi a venujme sa tomu, čo vedie k dokonalosti. Neklaďme znova základy o pokání z mŕtvych skutkov a o viere v Boha,6,1 Heb 9,14 2 z učenia o krstoch, kladení rúk, zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to aj urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Pretože tých, ktorí už raz boli osvietení, okúsili nebeský dar a majú účasť na Duchu Svätom,6,4 Mt 12,31; Heb 10,26-27.32 5 okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho veku6,5 1Pt 2,3 6 a potom odpadli, nie je možné znova obnovovať k pokániu, pretože v sebe opäť križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech.6,6 Heb 10,29; 2Pt 2,21 7 Aj zem, keď vpíja dážď, čo na ňu často padá, a rodí rastliny užitočné pre tých, čo ju obrábajú, má účasť na požehnaní Boha.6,7 Gn 1,11-12; Iz 55,10 8 Ak však rodí tŕnie a bodľačie, je bezcenná a blízka prekliatiu a nakoniec býva vypálená.6,8 Gn 3,17-18; Mt 7,16; 13,7 9 Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a máte bližšie k spáse. 10 Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste slúžili a ešte slúžite svätým.6,10 Heb 10,32-34 11 Túžime však, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca,6,11 Heb 3,6; Flp 1,6 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo sú pre vieru a trpezlivosť dedičmi prisľúbení.6,12 1Kor 11,1; 2Tes 3,7 Spoľahlivosť Božích prisľúbení
13 Keď Boh dával Abrahámovi prisľúbenie a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého6,13-14 Gn 22,16-17; Ž 105,9; Sir 44,21 14 slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol splnenie prisľúbenia.6,15 Rim 4,20 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého sporu medzi nimi.6,16 Ex 22,7-10 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje.6,18 Nm 23,19; 1Sam 15,29; Kol 1,5 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu,6,19 Lv 16,2.12; Mt 27,51 20 kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.6,20 Ž 110,4; Heb 5,6