2. kapitola
8a všetko si mu položil pod nohy.Keď mu totiž podriadil všetko, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz však ešte nevidíme, že mu bolo podriadené všetko. 9Hľadíme však na Ježiša, postaveného o niečo nižšie ako sú anjeli, ktorý, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou, lebo z Božej milosti okúsil smrť za každého.10Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko a ktorý priviedol mnoho synov do slávy, cez utrpenie zdokonalil pôvodcu ich spásy. 11Veď aj ten, kto posväcuje, ako aj tí, čo sú posväcovaní, pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí nazvať ich bratmi, 12keď hovorí:Tvoje meno budem ohlasovať svojim bratoma uprostred zhromaždenia ťa budem ospevovať.13A znova:Ja budem v neho dúfať.A zasa:Hľa, ja i moje deti, ktoré mi dal Boh.14Keďže deti majú účasť na krvi a tele, podobne i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla, 15aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.