12. kapitola
18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke,12,18 Ex 19,16-22; Dt 4,11n 19 ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo.12,19 Ex 20,19; Dt 5,23 20 Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované.12,20 Ex 19,12-13 21 A také hrozné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa.12,21 Dt 9,19 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti,12,22 Ž 128,5; Ga 4,26; Flp 3,20; Zj 14,1 23 k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť,12,23 Lk 10,20; Zj 6,10 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela.12,24 Gn 4,10; Ex 24,8; 1Tim 2,5; Heb 7,22; 9,15; 1Pt 1,2 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba.12,25 Nm 14,1-23; Ž 78,17.22.40 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.12,26 Ex 19,18; Sdc 5,4-5; Ž 68,8-9; 114,1-8; Ag 2,6; Mt 24,29 27 A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť12,28 Alt. vďačnosť. a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.12,29 Dt 4,24; 9,3; Iz 33,14