12. kapitola
18Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke, 19ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo. 20Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované. 21A také hrozné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa. 22No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti, 23k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela.25Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba. 26Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29Veď náš Boh je stravujúci oheň.