12. kapitola

Pánova výchova

1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom12,1 Dosl. oblakom. svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.12,1 Lk 8,15; Sk 1,8; 3,15; 1Kor 9,24-27; Ga 5,7; 2Tim 4,7
2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti12,2 Var. pre radosť., ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu.12,2 Ž 110,1; Flp 2,8; Heb 2,10; 13,13; Zj 3,21 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.12,3 Mt 27,39; Lk 2,34 4 V boji proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až do krvi.12,4 1Kor 10,13 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá,12,5-7 Jób 5,17; Prís 3,11-12; Zj 3,19 6 lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? 8 Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti.12,8 Ž 73,14 9 Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život?12,9 Nm 16,22; 27,16 10 Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.12,11 Jn 16,20-22; 2Kor 4,17-18; 7,8-11; Flp 1,11; Jk 1,2-4; 3,18 12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená12,12 Iz 35,3 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.12,13 Ž 73,2; Prís 4,26-27

Varovanie pred odmietnutím Božej milosti

14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.12,14 Ž 34,15; Mt 5,8-9; Rim 12,18; 1Jn 3,2
15 Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil trápenie a mnohých nakazil.12,15 Dt 29,17; Sk 8,23; 2Kor 6,1 16 Nech nikto nie je smilník ani bezbožný ako Ezáv, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo.12,16 Gn 25,29-34 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť pokánia, hoci ho so slzami hľadal.12,17 Gn 27,30-40; Múd 12,10 18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke,12,18 Ex 19,16-22; Dt 4,11n 19 ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo.12,19 Ex 20,19; Dt 5,23 20 Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované.12,20 Ex 19,12-13 21 A také hrozné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa.12,21 Dt 9,19 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti,12,22 Ž 128,5; Ga 4,26; Flp 3,20; Zj 14,1 23 k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť,12,23 Lk 10,20; Zj 6,10 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela.12,24 Gn 4,10; Ex 24,8; 1Tim 2,5; Heb 7,22; 9,15; 1Pt 1,2 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba.12,25 Nm 14,1-23; Ž 78,17.22.40 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.12,26 Ex 19,18; Sdc 5,4-5; Ž 68,8-9; 114,1-8; Ag 2,6; Mt 24,29 27 A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť12,28 Alt. vďačnosť. a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.12,29 Dt 4,24; 9,3; Iz 33,14