Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Pánova výchova

1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá, 6 lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? 8 Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti. 9 Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? 10 Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila. 12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.

Varovanie pred odmietnutím Božej milosti

14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil trápenie a mnohých nakazil. 16 Nech nikto nie je smilník ani bezbožný ako Ezáv, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť pokánia, hoci ho so slzami hľadal. 18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke, 19 ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo. 20 Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované. 21 A také hrozné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa. 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti, 23 k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela. 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.