10. kapitola
23Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný.24Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.25Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.26Veď ak dobrovoľne hrešíme po tom, čo sme prijali poznanie pravdy, niet už viac obety za hriechy,27ale iba hrozné očakávanie súdu a žeravý oheň, ktorý strávi odporcov.28Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov.29Uvážte, o čo horší trest si zaslúži ten, čo pošliape Božieho Syna, zneváži krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupí Ducha milosti.30Veď poznáme toho, kto povedal:Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.A ďalej:Pán bude súdiť svoj ľud.31Hrozné je padnúť do rúk živého Boha.32Rozpamätajte sa na tie prvé dni, v ktorých ste boli osvietení a prekonali ste veľký boj v utrpeniach.33Boli ste vystavení verejnému hanobeniu a sužovaniu, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté.34Veď ste trpeli spolu s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás obrali o majetok, lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalejší majetok.35Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená.36Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie.37Veď už len celkom krátky časa príde ten, čo má prísť, nebude meškať.38Avšak môj spravodlivý z viery bude žiť,ale kto odpadne,v tom nebude mať moja duša zaľúbenie.39My však nie sme tí, ktorí ustupujú k záhube, ale ľudia viery k zachovaniu duše.