10. kapitola
23Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. 24Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.26Veď ak dobrovoľne hrešíme po tom, čo sme prijali poznanie pravdy, niet už viac obety za hriechy, 27ale iba hrozné očakávanie súdu a žeravý oheň, ktorý strávi odporcov. 28Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. 29Uvážte, o čo horší trest si zaslúži ten, čo pošliape Božieho Syna, zneváži krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupí Ducha milosti. 30Veď poznáme toho, kto povedal:Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.A ďalej:Pán bude súdiť svoj ľud.31Hrozné je padnúť do rúk živého Boha.32Rozpamätajte sa na tie prvé dni, v ktorých ste boli osvietení a prekonali ste veľký boj v utrpeniach. 33Boli ste vystavení verejnému hanobeniu a sužovaniu, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34Veď ste trpeli spolu s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás obrali o majetok, lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalejší majetok. 35Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. 36Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie.37Veď už len celkom krátky časa príde ten, čo má prísť, nebude meškať.38Avšak môj spravodlivý z viery bude žiť,ale kto odpadne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie.39My však nie sme tí, ktorí ustupujú k záhube, ale ľudia viery k zachovaniu duše.