2. kapitola
15 Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil.2,15 Gn 2,8 16 Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady,2,16 Gn 3,1-2.11.17 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“2,17 Gn 3,11.17 Stvorenie ženy
18 Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“2,18 Prís 31,11; Koh 4,9; Tob 8,6; Sir 36,29 19 Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá.2,19 Ž 8,7 20 Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. 21 Hospodin, Boh, dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom.2,21 Gn 15,12; 1Sam 26,12; Mt 19,6 22 Z rebra, ktoré vybral Hospodin, Boh, človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu.2,22 1Tim 2,13 23 Tu človek zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža!“2,23 Gn 29,14; Ef 5,28-30 24 Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.2,24 Mal 2,15; Mt 19,5; Mk 10,7; Ef 5,31 25 Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.2,25 Gn 3,7; Iz 47,3