2. kapitola
1Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 4Takto sa udialo stvorenie neba a zeme.Začiatky ľudstvaKeď Hospodin, Boh, utvoril zem i nebo, 5ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin, Boh, nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. 6Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch. 7Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.Záhrada v Edene
8Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. 9Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.10Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. 11Meno prvého je Pišón; ten obteká celú krajinu Chavila, kde sa vyskytuje zlato. 12Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdéliová živica a ónyxový kameň. 13Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš. 14Meno tretej rieky je Tigris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat.15Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. 16Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“Stvorenie ženy
18Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ 19Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. 20Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. 21Hospodin, Boh, dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. 22Z rebra, ktoré vybral Hospodin, Boh, človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. 23Tu človek zvolal:„Toto je konečne kosť z mojich kostía telo z môjho tela!Bude sa volať mužena,lebo bola vzatá z muža!“24Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo. 25Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.