37. kapitola
15Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 16„Ty však, človeče, vezmi si kus dreva a napíš naň: ‚Júdovi a Izraelitom s ním spojeným.‘ Potom vezmi ďalšie drevo a napíš naň: ‚Drevo Efrajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Izraela.‘ 17Spoj ich jedno s druhým do jedného dreva a budú jedno v tvojej ruke. 18Keď sa ti prihovoria synovia tvojho ľudu: ‚Vysvetlíš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba?‘ 19povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Efrajima, i s ním spojené kmene Izraela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jedno drevo a budú jedno v mojej ruke. 20Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami.‘ 21Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja poberiem Izraelitov spomedzi národov, kam odišli, zhromaždím ich odvšadiaľ a privediem na vlastnú pôdu. 22Urobím z nich jeden národ v krajine na izraelských vrchoch a jeden kráľ bude kráľom všetkých; nebudú už dvoma národmi ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá. 23Nikdy sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami ani svojimi ohavnosťami, ani nijakými priestupkami a ja ich zachránim zo všetkých bydlísk, v ktorých hrešili. Očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 24Môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pastierom pre všetkých. Budú chodiť podľa mojich nariadení, zachovávať moje ustanovenia a plniť ich. 25Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi a v ktorej bývali vaši otcovia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov. Môj služobník Dávid bude naveky ich kniežaťom. 26Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozmnožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu. 27Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 28Potom národy spoznajú, že ja som Hospodin, ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky.‘“