37. kapitola
Videnie suchých kostí
1 Hospodinova ruka bola nado mnou a Hospodin ma v duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí.37,1 Ez 1,3 2 Povodil ma okolo nich. Bolo ich v údolí mnoho. Boli veľmi suché. 3 Povedal mi: „Človeče, môžu tieto kosti ožiť?“ Povedal som: „Pane, Hospodin, ty to vieš!“ 4 Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: ‚Suché kosti, čujte slovo Hospodina!‘ 5 Takto vraví Pán, Hospodin, týmto kostiam: ‚Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete,37,5-6 Ž 104,30; Iz 26,19 6 položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoznáte, že ja som Hospodin.‘“ 7 Prorokoval som, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. 8 Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. 9 Povedal mi: „Prorokuj o duchu, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili.‘“37,9-10 Gn 2,7; Ž 104,30 10 Keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. 11 Povedal mi: „Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: ‚Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.‘ 12 Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela.37,12 Mt 27,52n 13 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“ Zjednotenie Izraela
15 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 16 „Ty však, človeče, vezmi si kus dreva a napíš naň: ‚Júdovi a Izraelitom s ním spojeným.‘ Potom vezmi ďalšie drevo a napíš naň: ‚Drevo Efrajimovo Jozefovi a s ním spojenému celému domu Izraela.‘ 17 Spoj ich jedno s druhým do jedného dreva a budú jedno v tvojej ruke. 18 Keď sa ti prihovoria synovia tvojho ľudu: ‚Vysvetlíš nám, čo znamenajú tieto veci pre teba?‘ 19 povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja beriem Jozefovo drevo, ktoré je v ruke Efrajima, i s ním spojené kmene Izraela, položím naň Júdovo drevo, urobím z nich jedno drevo a budú jedno v mojej ruke. 20 Drevá, na ktoré budeš písať, budeš mať vo svojej ruke pred ich očami.‘ 21 Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja poberiem Izraelitov spomedzi národov, kam odišli, zhromaždím ich odvšadiaľ a privediem na vlastnú pôdu. 22 Urobím z nich jeden národ v krajine na izraelských vrchoch a jeden kráľ bude kráľom všetkých; nebudú už dvoma národmi ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá.37,22 Jer 3,18; Ez 34,23; Oz 2,2 23 Nikdy sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami ani svojimi ohavnosťami, ani nijakými priestupkami a ja ich zachránim zo všetkých bydlísk, v ktorých hrešili. Očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom.37,23 Ez 11,20 24 Môj služobník Dávid bude kráľom nad nimi a jediným pastierom pre všetkých. Budú chodiť podľa mojich nariadení, zachovávať moje ustanovenia a plniť ich.37,24 Ez 34,24; 36,27 25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jákobovi a v ktorej bývali vaši otcovia; naveky budú bývať na nej oni a ich synovia i synovia ich synov. Môj služobník Dávid bude naveky ich kniežaťom.37,25 Gn 35,12; Jn 12,34 26 Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, bude to pre nich večná zmluva. Usadím ich a rozmnožím a naveky dám svoju svätyňu do ich stredu.37,26 Ex 25,8; Iz 54,10; Ez 34,25 27 Môj príbytok bude u nich, ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.37,27 Ez 11,20; Zj 21,3 28 Potom národy spoznajú, že ja som Hospodin, ktorý posväcuje Izrael; moja svätyňa bude uprostred nich naveky.‘“37,28 Ez 36,23; 39,7