37. kapitola
Videnie suchých kostí
1Hospodinova ruka bola nado mnou a Hospodin ma v duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. 2Povodil ma okolo nich. Bolo ich v údolí mnoho. Boli veľmi suché. 3Povedal mi: „Človeče, môžu tieto kosti ožiť?“ Povedal som: „Pane, Hospodin, ty to vieš!“ 4Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: ‚Suché kosti, čujte slovo Hospodina!‘ 5Takto vraví Pán, Hospodin, týmto kostiam: ‚Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, 6položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoznáte, že ja som Hospodin.‘“7Prorokoval som, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. 8Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. 9Povedal mi: „Prorokuj o duchu, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili.‘“ 10Keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.11Povedal mi: „Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: ‚Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.‘ 12Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. 13Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“