4. kapitola
Jednota tela — Cirkvi
1Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. 3Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. 5Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst, 6jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých.7Každému z nás však bola daná milosť podľa miery Kristovho daru. 8Preto je povedané:Keď vystúpil na výšiny, zajal zajatcov a ľuďom dal dary.9A čo iné znamená „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesia, aby všetko naplnil. 11A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, 12aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. 14Aby sme už neboli nedospelí, sem-tam hádzaní a zmietaní závanom hocijakého učenia — ľudskou úskočnosťou, chytráctvom a úkladným zvádzaním na blud. 15Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, 16z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.