2. kapitola
Živý kameň a svätý národ
1 Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania2,1 Ef 4,22 2 a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,2,2 1Kor 3,1-2 3 keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.2,3 Ž 34,9; Heb 6,4 4 Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny.2,4 Ž 118,22; Iz 28,16; Mt 21,42 5 Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.2,5 Ex 19,5-6; Iz 61,6; Mt 16,18; Rim 12,1; Ef 2,21.22; Heb 13,15; 1Pt 2,9 6 Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený.2,6 Iz 28,16 7 Pre vás, veriacich, je vzácny, ale pre neveriacich je to kameň, ktorý stavitelia zavrhli; ten sa stal uholným kameňom2,7 Ž 118,22; Zach 12,3; Mt 21,42 8 a kameňom úrazu i skalou pohoršenia. Oni sa oň potkýnajú, lebo sú neposlušní slovu — na to boli aj určení.2,8 Iz 8,14-15; Rim 9,33 9 Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.2,9 Ex 19,5-6; Dt 4,20; 7,6; 14,2; Iz 9,2; 43,20-21; Tít 2,14; Zj 1,6 10 Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Boží ľud; prv ste boli bez milosrdenstva, ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli.2,10 Oz 2,25