15. kapitola
21Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. 22Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení; 23každý však v danom poradí: Prvotina Kristus, potom pri jeho príchode tí, čo patria Kristovi, 24a potom nastane koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi, keď zruší vládu všetkých kniežat, mocností a síl. 25Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. 26Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, 27lebo mu všetko položil pod nohy. Keď však hovorí, že všetko je mu podrobené, je zrejmé, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. 28A keď mu bude všetko podrobené, vtedy aj sám Syn sa podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby Boh bol všetko vo všetkom.29Aký by ináč malo zmysel to, že sa podaktorí dávajú krstiť za mŕtvych? Ak pre mŕtvych niet vôbec vzkriesenia, prečo sa dávajú za nich krstiť? 30Prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každej chvíli? 31Veď každý deň umieram, je to tak isté, ako vy, bratia, ste mojou chválou, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. 32Ak som v Efeze bojoval so šelmami z ľudských pohnútok, čo mi to osoží? Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia:Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme! 33Nedajte sa oklamať:„Zlé reči kazia dobré mravy!“34Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha — na vaše zahanbenie to hovorím.Vzkriesenie tela
35Niekto však povie: „Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu?“ 36Nerozumný! Čo ty seješ, neožije, ak neodumrie. 37A čo seješ, neseješ ako telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, či pšenice, alebo niečoho iného. 38Boh mu však dáva telo, ako sám chcel, a každému semenu jeho vlastné telo. 39Nie každé telo je také isté telo, ale iné je telo ľudí, iné je telo zvierat a zas iné je telo vtákov a iné rýb. 40A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iný je jas tiel nebeských a iný pozemských. 41Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviezda od hviezdy sa líši jasom.42Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené; 43čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci. 44Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo, jestvuje i duchovné. 45Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom. 46Nie je však skôr duchovné, ale prirodzené, až potom duchovné. 47Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba. 48Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49A ako sme niesli podobu toho pozemského, tak budeme niesť aj podobu toho nebeského.