7. kapitola
1Vráť sa, vráť sa, Šulamitka,vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme!Čo chcete na Šulamitke vidieť?Nuž jej tanec v táboroch!2Aké krásne sú tvoje kroky v sandáloch,kniežacia dcéra.Krivky tvojich bokov sú ako náhrdelník,dielo majstrovských rúk.3Tvoje brucho je oblá nádoba,nech nechýba korenené víno!Tvoje lono je hromada pšenice,lemovaná ľaliami.4Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá,gazelie dvojičky.5Tvoj krk je ako veža zo slonoviny.Tvoje oči — rybníky v Chešbónepri bráne Bat-Rabbím.Tvoj nos je ako libanonská veža,čo hľadí k Damasku.6Tvoja hlava je na tebe ako Karmela vrkoče tvojej hlavy ako purpur.Kráľ je uväznený v tvojich kučerách.7Aká si krásna, aká ľúbezná,láska, pri rozkošiach.8Vzrastom sa podobáš palmea ňadrami hroznovým strapcom.9Povedal som: „Vyleziem na palmu,chytím sa jej konárov.“Nech sú tvoje ňadrá ako hroznové strapcea vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká.10Tvoje podnebie je ako najlepšie víno,ktoré môjmu milému naozaj chutía spôsobí, že aj pery spiacich prehovoria.11Ja patrím môjmu milémua on po mne túži!12Poď, milý môj, vyjdeme do poľa,spávať budeme v dedinách,13včasráno vstaneme kvôli viniciam,pozrieme, či už vyháňa vinič,či sa už otvárajú kvety,či už kvitnú granátovníky.Tam ti chcem dať svoju lásku.14Mandragory vydávajú vôňu,pri našich dverách sú všetky vzácne plody,nové i staré.Tebe som ich zachovala, milý môj.