6. kapitola

1 Kam šiel tvoj milý, ty, najkrajšia zo žien, kam sa tvoj milý obrátil? S tebou ho pohľadáme.6,1 Vľp 1,8; 5,6.9 2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým záhonom, aby pásol medzi záhradami a natrhal ľalie.6,2 Vľp 2,1; 4,5; 7,3 3 Ja patrím svojmu milému a môj milý zase mne, on pasie uprostred ľalií.6,3 Vľp 2,16; 7,11 4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirca, pôvabná ako Jeruzalem, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.6,4 Ex 14,25; 1Krľ 14,17; Ž 48,3; Vľp 1,15; 2,10; 4,1.7; Nár 2,15; Zj 21,2 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma vzrušujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupujú z Gileádu.6,5b-7 Vľp 4,1-7 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vychádzajú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat. Žiadnej mláďa nechýba. 7 Ako krížalky granátového jablka sú tvoje sluchy za závojom.6,7 Vľp 4,1 8 Šesťdesiat je kráľovien, osemdesiat vedľajších žien a diev bez počtu,6,8 1Krľ 11,3; 2Krn 11,21 9 ale moja holubica je jediná, moja bezchybná, jedináčka svojej matky, čistá pre tú, čo ju porodila. Videli ju devy a nazvali ju šťastnou, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali.6,9 Vľp 2,14; 5,2 10 „Kto je tá, čo sa díva nadol ako zora, krásna ako luna, jasná ako slnko, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami?“6,10 Vľp 6,4 11 Zišla som do orechových záhrad, uvidieť púčky v údolí, pozrieť sa, či už vinič vyháňa a či už kvitnú granátovníky.6,11 Vľp 7,13 12 Ani som si neuvedomila, vzali ma do vozov Amminadába.