14. kapitola
1Šťastný muž, ktorý sa neprevinil svojimi ústamia nesužuje ho zármutok pre hriechy.2Šťastný, koho neobviňuje jeho dušaa kto nestratil nádej.3Skupáňovi nepristane bohatstvo;načo sú peniaze chamtivcovi?4Kto nedožičí svojej duši, zhromažďuje pre iných,iní budú hýriť z jeho bohatstva.5Ku komu bude dobrý, kto je sám k sebe zlý?Nebude mať potešenie ani zo svojich peňazí.6Niet horšieho od toho, čo si škodí;je to odplata za jeho zlobu.7Ak by aj dobre konal, robí to nechtiaca napokon odhalí svoju zlobu.8Zlý je, kto má závistlivé oči,kto odvracia tvár a znevažuje ľudí.9Oko chamtivca sa nenasýti svojím podieloma mrzká nespravodlivosť vysušuje dušu.10Zlé oko závidí i chlieba nedostatok je pri jeho stole.11Dieťa moje, dožič sám sebe podľa toho, koľko máš,a Pánovi prinášaj dary, ako sa patrí.12Pamätaj, že smrť nebude meškaťa nebola ti odhalená zmluva s podsvetím.13Prv než zomrieš, dobre rob priateľovia štedro mu daj, koľko len vládzeš.14Neupieraj si radosť dňaa nech neprejde popri tebe to, po čom právom túžiš.15Či nezanecháš inému výsledok svojich námaha ovocie tvojej práce nebude rozdelené lósom?16Dávaj, ber a dopraj svojej duši,lebo v podsvetí nemožno hľadať pôžitok.17Každé telo ostarne ako plášť.Lebo večný je zákon: Určite zomrieš.18Ako lístie rastúce na košatom strome,kde jedny listy opadávajú, iné pučia,tak je to aj s pokoleniami z mäsa a krvi:jedno skonáva, iné sa rodí.19Každé pominuteľné dielo zanikáa jeho tvorca odíde s ním.Hľadanie múdrosti
20Blažený muž, čo sa oddáva múdrostia čo o nej rozumne uvažuje.21Vo svojom srdci premýšľa o jej cestácha bude mať na pamäti jej tajomstvá.22Vyjdi za ňou ako stopára striehni na jej prístupových cestách.23Kto nazerá cez jej oknáa načúva pri jej dverách,24kto sa usadí v blízkosti jej domua pri jej múroch upevní stanový kolík,25postaví si stan na jej strane,ten spočinie v dobrom príbytku,26zverí svoje deti do jej ochrany,odpočívať bude pod jej vetvami,27ukryje sa pod ňu pred horúčavoua bude prebývať v jej sláve.