Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

13. kapitola

Nedôvera voči boháčom a mocnárom

1 Kto sa dotkne smoly, zamaže sa, kto sa stýka s nafúkancom, stáva sa mu podobný.
2 Nedvíhaj bremeno, ktoré je nad tvoje sily, ani sa nespolčuj s mocnejším a bohatším, ako si ty. Či sa môže družiť hlinený hrniec s kotlíkom? Keď naň narazí, rozbije sa. 3 Boháč spácha krivdu, a ešte sa hnevá ako ukrivdený, chudobnému sa stane krivda, a ešte aby odprosoval.13,3-8 Sir 8,2; 12,18 4 Ak si boháčovi užitočný, využíva ťa, ale ak sa dostaneš do núdze, opustí ťa. 5 Kým niečo vlastníš, bude žiť s tebou a vycicia ťa bez najmenších výčitiek svedomia. 6 Keď ťa bude potrebovať, bude ti lichotiť, usmievať sa na teba a všeličo ti sľubovať, bude s tebou pekne hovoriť a pýtať sa: „Nepotrebuješ niečo?“ 7 Svojimi hostinami ťa však zahanbí, potom ťa dvojnásobne, ba trojnásobne ožobráči a nakoniec sa z teba ešte aj vysmeje. Keď ťa neskôr zbadá, ani sa pri tebe nezastaví, iba hlavou nad tebou pokrúti. 8 Daj si pozor a nenechaj sa oklamať, aby si pre vlastnú hlúposť nebol ponížený. 9 Keď ťa vladár pozýva, zachovaj sa zdržanlivo, bude ťa pozývať tým naliehavejšie.13,9 Prís 25,6 10 Nenatískaj sa, aby si nebol odmietnutý, ani sa nedrž priďaleko, aby sa na teba nezabudlo. 11 Nerozprávaj sa s ním ako rovný s rovným a never väčšine jeho slov. Mnohými rečami ťa totiž bude skúšať a aj keď sa bude usmievať, bude ťa skúmať. 12 Krutý je, kto nedodrží slovo13,12 Alt. neuchová iba pre seba tvoje slovo., kto neušetrí od súženia a okov. 13 Buď v strehu a dávaj si pozor, pretože kráčaš po okraji záhuby.13,13 Var. + 14 Keď také veci počuješ, prebuď sa zo svojho spánku, celou dušou miluj Pána a pros ho o záchranu. 15 Každý živý tvor miluje seberovného a každý človek svojho blížneho.13,15-16 Gn 2,18.24; Sir 27,9 16 Všetko tvorstvo sa združuje podľa svojho druhu, aj človek priľne k seberovnému. 17 Či bude azda vlk nažívať s baránkom? Tak je to aj s hriešnikom a zbožným.13,17 Mt 10,16 18 Akýže pokoj je medzi hyenou a psom? Aký pokoj je medzi boháčom a bedárom? 19 Na púšti sú divé osly korisťou pre levy. Tak sa na chudobných pasú boháči. 20 Pre pyšného je pokora ohavnosťou, tak pre boháča je ohavnosťou chudobný. 21 Keď sa boháč zakolíše, podoprú ho priatelia, ale keď ponížený padne, priatelia ho zavrhnú.13,21-23 Ž 73,9; Prís 19,4; Koh 9,16 22 Keď sa boháč potkne, mnohí sa ho ujmú, ospravedlnia ho, aj keď hovorí, čo sa nesvedčí; ale keď sa potkne chudobný, robia mu za to výčitky: ani ho nevypočujú, aj keď hovorí rozumne. 23 Prehovorí boháč a všetci zmĺknu. Jeho slová vynášajú až po oblaky. Prehovorí chudobný a povedia: „Čo je to zač?“ A ak sa potkne, ešte ho postrčia. 24 Dobré je bohatstvo, v ktorom niet hriechu, no chudoba je podľa mienky bezbožníka zlá.

Umenie žiť

25 Srdce človeka mení jeho tvár buď k dobrému, alebo k zlému.13,25-26 Prís 15,13; Sir 26,4
26 Znakom srdca, ktoré sa cíti dobre, je žiarivá tvár, ale tvoriť príslovia si žiada úmorné rozmýšľanie.