15. kapitola
Tradícia starších
1Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa: 2„Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!“ 3On im odpovedal: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? 4Veď Boh povedal: Cti otca a matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 5Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je obetný dar,‘ 6ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. 7Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:8Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.9Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.“10Nato zavolal zástup a povedal im: „Počujte a pochopte! 11Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ 12Tu prišli učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?“ 13On im odpovedal: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ 15Peter mu nato povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo!“ 16On odpovedal: „Či ste ešte aj vy takí nechápaví? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do žalúdka a vylúči sa do stoky? 18No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19Zo srdca totiž vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania. 20To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.“Viera kanaánskej ženy
21Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ 23On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“ 24Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ 25No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ 28Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.Uzdravovanie pri Galilejskom mori
29Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. 30Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.Nasýtenie štyroch tisícov
32Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.“ 33Učeníci mu odpovedali: „Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?“ 34Ježiš sa spýtal: „Koľko chlebov máte?“ Odpovedali: „Sedem a niekoľko rybičiek.“ 35Nato rozkázal zástupom posadať si na zem. 36Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte sedem plných košov nalámaných zvyškov. 38Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. 39Potom zástupy rozpustil, nastúpil do člna a prišiel do kraja Magadan.