24. kapitola

Vzkriesenie Ježiša

1V prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2Kameň našli odvalený od hrobu.3Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli.4Ako nad tým v rozpakoch uvažovali, zastali pri nich dvaja muži v žiarivom odeve.5Ženy sa preľakli a sklonili tváre k zemi. Ale muži im povedali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?6Niet ho tu, bol vzkriesený. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei:7‚Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.‘“8Tu si spomenuli na jeho slová,9vrátili sa od hrobu a všetko porozprávali Jedenástim a všetkým ostatným.10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom.11Ale tým sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.

Cesta do Emauz

13V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií.
14A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo.15Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi.16Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali.17I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a18jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“19On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom.20Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo.22Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,23a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije.24Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“25Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!26Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“27A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej.29Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi.30Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.32Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.34Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“35Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.