39. kapitola
1Poznáš čas vrhu kozorožcov?Pozoruješ pôrodné bolesti jeleníc?2Počítaš mesiace, kým donosia mladéa poznáš čas ich vrhu?3Schúlia sa, vrhnú mladé,bolesti sa zbavia.4Ich mláďatá mocnejú, voľne rastú, odbehnúa viac sa k nim nevrátia.5Kto pustil divého osla na slobodua kto rozviazal opraty stepnému oslovi?6Za domov som mu určil stepa za príbytok soľnú pláň.7Ruch mesta je mu na smiech,krik pohoniča nepočúva,8na vrchoch sliedi po pašia vyhľadáva každú zeleň.9Bude azda byvol ochotný slúžiť tia strávi noc pri tvojich jasliach?10Priviažeš byvola povrazom, aby orala v dolinách za tebou bránil?11Vari sa spoľahneš na neho, lebo má veľkú silua ponecháš mu svoju prácu?12Veríš mu, že ti obilie priveziea zhromaždí na holohumnici?13Krídlo pštrosice si veselo trepoce,nie je to však peruť ani perie bociana,14lebo vajcia necháva na zemia v prachu ich zohrieva,15zabúda, že ich noha môže rozšliapnuťa poľná zver zadláviť.16So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby jej ani nepatrili,nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.17Pretože Boh jej dal zabudnúť na múdrosťa nedal jej účasť na rozumnosti.18No len čo sa zdvihne a vyrazí,koňovi s jazdcom sa vysmeje.19Azda si ty dal silu koňovia zaodel si jeho šiju hrivou?20Bude ti vari skákať ako kobylka?Jeho prudké fŕkanie pôsobí strach.21Hrabe v údolí a teší sa,je plný sily a vytiahne proti zbroji.22Vysmieva sa strachu, nedá sa vyľakať,pred mečom neustúpi.23Tulec, blýskavá kopija a šípna ňom hrkocú.24S hrmotom a zúrivo sa ženie po zemi,neobstojí, keď zaznie zvuk rohu.25Pri zvuku rohu zaerdžía zďaleka vetrí boj, pokrik veliteľov a vojnovú vravu.26Podľa tvojho rozumu to azda sokol vzlietaa smerom na juh rozprestiera krídla?27To na tvoje slovo sa orol vysoko vznášaa vysoko si stavia hniezdo?28Na brale býva a hniezdi,na skalných výbežkoch má pevnosť.29Potravu odtiaľ vyhľadáva,jeho oči ďaleko dovidia.30Jeho mláďatá vyciciavajú krva tam, kde sú mŕtvoly, je aj on.“