Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

14. kapitola

Veľké sucho

1 Slovo, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu:
2 „Smúti Júda, tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia poslali sluhov po vodu, tí šli k cisternám, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy, 4 pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú zahanbení, zahaľujú si hlavy.14,4 Joel 1,11 5 Aj jelenica na poli rodí, no opúšťa mláďa, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im hasnú, lebo niet zelenej potravy.14,6 Ž 104,11; Sir 13,19 7 Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe.14,7 Jer 2,19; 14,20; Dan 9,4-9 8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás!“14,9 Iz 43,7 10 Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: „Radi sa potulujú, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy.“

Proti falošným prorokom

11 Hospodin mi povedal: „Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu!14,11 Jer 7,16
12 Keď sa budú postiť, nevypočujem ich prosbu, keď prinesú spaľovanú alebo pokrmovú obetu, neobľúbim si ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom.“14,12 Iz 58,3; Jer 6,20 13 Povedal som: „Ach, Pane, Hospodin, proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč, nepostihne vás hladomor, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.‘“ 14 Hospodin mi odpovedal: „Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca.“14,14 Jer 23,21.32; 27,14n; 29,8n; Ez 13,6 15 Preto Hospodin hovorí o prorokoch, ktorí prorokujú v jeho mene: „Hoci som ich neposlal, hovoria: ‚Meč a hlad nebudú v tejto krajine.‘ Títo proroci zahynú mečom a hladom.14,15 Dt 18,20 16 Ľudí, ktorým oni prorokujú, postihne hlad a meč, budú pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikoho, kto by ich pochoval, ani ich ženy, synov a dcéry. Ich zlobu vylejem na nich.“14,16 Jer 9,21; 16,4

Prorokov žiaľ

17 Povieš im túto reč: „Moje oči ronia slzy a slzia v noci i vo dne, pretože pannu, dcéru môjho ľudu, postihla veľká skaza, veľmi bolestná rana.14,17 Jer 13,17
18 Ak vyjdem na pole, hľa, prebodnutí mečom; ak vojdem do mesta, hľa, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bezradne po krajine.

Žiaľ ľudu

19 Azda si celkom zavrhol Júdu alebo sa tvojej duši zošklivil Sion? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj, dobra však niet, na čas uzdravenia, ale tu je hrôza.14,19 Jób 8,15; Ž 74,1; Jer 8,15
20 Poznáme, Hospodin, svoju vinu, zlobu našich otcov, veď sme hrešili proti tebe.14,20 Ž 106,6; Jer 3,25 21 Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či sú medzi ničotnými modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty, Hospodin, Bože náš? V teba dúfame, lebo ty si utvoril toto všetko.“14,22 Ž 135,7; Iz 45,7; Jdt 8,31; Mt 5,45; Jk 5,18