Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Veľké sucho

1 Slovo, ktoré povedal Hospodin Jeremiášovi o suchu: 2 „Smúti Júda, tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolestný výkrik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia poslali sluhov po vodu, tí šli k cisternám, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy, 4 pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú zahanbení, zahaľujú si hlavy. 5 Aj jelenica na poli rodí, no opúšťa mláďa, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im hasnú, lebo niet zelenej potravy. 7 Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich odvrátení, ktorými sme sa prehrešili proti tebe. 8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako zastrašený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Hospodin, ty si medzi nami, voláme sa podľa tvojho mena, neopúšťaj nás!“ 10 Takto hovorí Hospodin o tomto ľude: „Radi sa potulujú, nohy si nešetria. Hospodin nemá v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a trestá ich hriechy.“

Proti falošným prorokom

11 Hospodin mi povedal: „Neprihováraj sa za dobro tohto ľudu! 12 Keď sa budú postiť, nevypočujem ich prosbu, keď prinesú spaľovanú alebo pokrmovú obetu, neobľúbim si ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom.“ 13 Povedal som: „Ach, Pane, Hospodin, proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč, nepostihne vás hladomor, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste.‘“ 14 Hospodin mi odpovedal: „Proroci v mojom mene prorokujú lož. Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca.“ 15 Preto Hospodin hovorí o prorokoch, ktorí prorokujú v jeho mene: „Hoci som ich neposlal, hovoria: ‚Meč a hlad nebudú v tejto krajine.‘ Títo proroci zahynú mečom a hladom. 16 Ľudí, ktorým oni prorokujú, postihne hlad a meč, budú pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikoho, kto by ich pochoval, ani ich ženy, synov a dcéry. Ich zlobu vylejem na nich.“

Prorokov žiaľ

17 Povieš im túto reč: „Moje oči ronia slzy a slzia v noci i vo dne, pretože pannu, dcéru môjho ľudu, postihla veľká skaza, veľmi bolestná rana. 18 Ak vyjdem na pole, hľa, prebodnutí mečom; ak vojdem do mesta, hľa, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bezradne po krajine.

Žiaľ ľudu

19 Azda si celkom zavrhol Júdu alebo sa tvojej duši zošklivil Sion? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj, dobra však niet, na čas uzdravenia, ale tu je hrôza. 20 Poznáme, Hospodin, svoju vinu, zlobu našich otcov, veď sme hrešili proti tebe. 21 Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a nezruš ju! 22 Či sú medzi ničotnými modlami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty, Hospodin, Bože náš? V teba dúfame, lebo ty si utvoril toto všetko.“