Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Pieseň o vinici

1Zaspievam svojmu milémupieseň môjho milého o jeho vinici.Vinicu mal môj milýna úrodnom úbočí.
2Skypril ju, vyzbieral z nej kamenie,vysadil ju viničom,v strede postavil vežua do skaly vytesal lis.Potom čakal, že zarodí hrozno,ale zarodila plánky.3Teraz však, obyvateľ Jeruzalemaa muž Judska,rozsúďte medzi mnou a mojou vinicou!4Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu,a neurobil som?Čakal som, že zarodí hrozno,prečo teda zarodila plánky?5Teraz vám chcem oznámiť,čo urobím svojej vinici:zvalím jej plot, aby ju spásli,zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali.6Skoncujem s ňou.Nebude orezávaná ani okopávaná,takže vzíde tŕnie a bodľačie,aj oblakom prikážem,aby ju nekropili dažďom.7Veď vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela,mužovia Judska sú jeho utešeným sadom.Čakal na právo— a hľa, krviprelievanie,na spravodlivosť— a hľa, volanie o pomoc.

Šestoro beda

8Beda tým, čo hromadia dom na doma pole k poľu pripájajú,takže niet miestaa sami zostanete bývať uprostred krajiny!
9V ušiach mi znie prísaha Hospodina zástupov:„Veru, mnohé domy spustnúa tie veľké a krásne zostanú neobývané.“10Desať jutár vinice urodí jeden bata chómer osiva prinesie efu.11Beda tým, čo sa včasránozháňajú za opojným nápojom,až do zotmeniaich rozpaľuje víno!12Citara, harfa, bubon, flautai víno — ich hostiny;na skutky Hospodina nehľadiaa dielo jeho rúk nevidia.13Takže môj ľud pôjde do zajatiapre svoju nevedomosť,jeho urodzení zomrú od hladua pospolitý ľud umorí smäd.14Preto podsvetie otvorí svoje hrdlo,naplno roztvorí svoju tlamua zostúpia doň vznešení i pospolitý ľud,tí, čo sú hluční a jasajú.15Tak bude človek pokorený, každý bude ponížený,oči povýšených sa sklopia.16Pri súde bude povýšený Hospodin zástupov,Svätý, Boh ukáže svoju svätosť v spravodlivosti.17Ako na svojej pastve sa budú pásť baránky,ovce sa budú sýtiť medzi ruinami.18Beda tým, čo si trest priťahujú neprávosťoua hriech vlečú povrazmi na vozoch!19Hovoria: „Nech sa ponáhľa,nech urýchli svoje dielo,aby sme ho videli!Nech sa priblíži a príderozhodnutie Svätého Izraela,nech ho spoznáme!“20Beda tým, čo zlé nazývajú dobrým a dobré zlým,čo tmu pokladajú za svetlo a svetlo za tmu,horké pokladajú za sladké a sladké za horké.21Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdria sami pred sebou rozumní!22Beda hrdinom v pití vínaa silákom v miešaní opojných nápojov,23ktorí za úplatok vyhlásia zločinca za nevinnéhoa za odmenu odnímu právo od spravodlivých!24Lebo ako jazyky ohňa stravujú plevya seno sa stráca v plameni,tak zhnije ich koreňa ich kvet vzlietne ako prach,pretože odmietli poučenie Hospodina zástupova opovrhli rečou Svätého Izraela.

Príchod vzdialeného nepriateľa

25Preto vzplanul Hospodinov hnev proti vlastnému ľudu,vystrel proti nemu svoju ruku a udrel ho.Hory sa budú triasťa mŕtvol bude ako smetí na uliciach.Napriek všetkému sa neodvracia jeho hnev,jeho ruka je ešte vystretá.
26Potom vztýči znak ďalekému národu,zapíska naň od končín zeme,a hľa, príde náhle, rýchlo.27Nikto v ňom nie je unavený ani sa nepotkýna,nespí, ani nedrieme,opasok na jeho bedrách sa nerozopne,ani remienok na obuvi sa neroztrhne.28Jeho šípy sú ostré,všetky luky napnuté,kopytá jeho koní sú ako kremeňa jeho kolesá ako víchrica.29Rev má ako levica,reve ako levíčatá,ručí, uchytí korisť,odnesie ju a nik mu ju nevytrhne.30V ten deň bude nad ním hučaťako hukot mora.Pozrite na zem, hľa, hustá tmaaj svetlo sa zatmie v jej mrákave!