4. kapitola
Napomenutia
2Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby rovnako v Pánovi zmýšľali. Vďaka za prijaté dary
10Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa. Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. 12Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť núdzu. 13Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. 14Ale dobre ste urobili, že ste sa ma ujali v mojom súžení.15Veď aj vy, Filipania, viete, že odkedy som začal ohlasovať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, jedine vy. 16Aj do Tesaloniky ste mi raz, ba aj druhý raz poslali, čo som potreboval. 17Nie že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje vo váš prospech. 18Dostal som všetko, ba mám hojnosť; som zaopatrený tým, čo som od vás prijal prostredníctvom Epafrodita. Je to príjemná obeta ľúbeznej vône, milá Bohu. 19Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša. 20A Bohu, nášmu Otcovi, sláva na veky vekov. Amen.