Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Dávid a Ciba

1 Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Ciba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto priehrští sušených hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína. 2 Kráľ sa spýtal Cibu: „Načo ti je to?“ Ciba odpovedal: „Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.“ 3 Kráľ sa spýtal: „Kde je vnuk tvojho pána?“ Ciba kráľovi odvetil: „Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: ‚Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.‘“ 4 Kráľ povedal Cibovi: „Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe.“ Ciba povedal: „Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň.“

Dávid a Šimei

5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Šaulovho domu menom Šimei, syn Geru. Cestou stále zlorečil. 6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. 7 Šimei ho takto preklínal: „Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi! 8 Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Šaula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.“ 9 Cerujin syn Abišaj povedal kráľovi: „Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.“ 10 Kráľ mu však povedal: „Čo ma po vás Cerujini synovia? On preklína, lebo Hospodin mu povedal: ‚Preklínaj Dávida!‘ Kto mu smie povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ 11 Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: „Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin. 12 Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.“ 13 Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach. 14 Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.

Absolón v Jeruzaleme

15 Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitofel s ním. 16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chušaj k Absolónovi, povedal mu: „Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!“ 17 Absolón sa spýtal Chušaja: „To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?“ 18 Chušaj odpovedal Absolónovi: „Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti! 19 Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.“ 20 Nato povedal Absolón Achitofelovi: „Poraďte sa, čo máme robiť!“ 21 Achitofel navrhol Absolónovi: „Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.“ 22 Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. 23 Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitofel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitofelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi.