Predchádzajúca kapitola

15. kapitola

Absolónovo povstanie

1 Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: „Z ktorého si mesta?“ Keď mu povedal: „Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,“ 3 Absolón mu odvetil: „Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.“ 4 Absolón dodal: „Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.“ 5 Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal. 6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov. 7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: „Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi. 8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: ‚Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.‘“ 9 Kráľ mu povedal: „Pokojne si choď!“ On sa vychystal a odišiel do Hebronu. 10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: „Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ 11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili. 12 Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gilonca Achitofela z mesta Gilo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.

Dávidov útek z Jeruzalema

13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: „Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.“ 14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.“ 15 Služobníci povedali kráľovi: „Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.“ 16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác. 17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali. 18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gatčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gatu, pochodovali pred kráľom. 19 Kráľ povedal Ittajovi z Gatu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si cudzinec, vyhnaný zo svojho domova. 20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!“ 21 Ittaj odvetil kráľovi: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.“ 22 Dávid povedal Ittajovi: „Choď a prejdi!“ Ittaj z Gatu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť. 24 Bol tam i Cadók a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta. 25 Potom kráľ povedal Cadókovi: „Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.“ 27 Kráľ povedal kňazovi Cadókovi: „Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achimaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.“ 29 Cadók a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam. 30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal. 31 Dávidovi hlásili: „Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitofel.“ Dávid povedal: „Hospodin nech zmarí Achitofelovu radu.“ 32 Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chušaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33 Dávid povedal: „Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu. 34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: ‚Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ tak môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35 Budú tam s tebou kňazi Cadók a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cadókovi a Ebjatárovi. 36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cadók Achimaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.“ 37 Dávidov priateľ Chušaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.