Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Šalamúnovo modlárstvo

1 Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzinky: faraónovu dcéru, Moábčanky, Ammónčanky, Edómčanky, Sidončanky, Chetitky. 2 Pochádzali z národov, o ktorých vydal Hospodin Izraelitom zákaz: „Nestýkajte sa s nimi a ony nech sa nestýkajú s vami. Mohli by nakloniť vaše srdce k svojim bohom.“ Šalamún k nim prilipol láskou. 3 Mal sedemsto urodzených žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu odvrátili srdce. 4 Keď Šalamún zostarel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božstvá, že prestal byť plne oddaný svojmu Bohu Hospodinovi, ako bol jeho otec Dávid. 5 Šalamún chodil za Aštartou, bohyňou Sidončanov, za Milkómom, ohavou Ammónčanov. 6 Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi, a nenasledoval naplno Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún na vrchu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Ammónčanov. 8 To isté urobil pre všetky svoje ženy cudzinky, ktoré prinášali svojim božstvám kadidlové a iné obety. 9 Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, pretože sa srdcom odklonil od neho, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil, 10 a zakázal mu chodiť za inými bohmi. Ale on nezachoval, čo Hospodin prikázal. 11 Hospodin povedal Šalamúnovi: „Pretože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti prikázal, musím ti odňať kráľovstvo a dať ho tvojmu služobníkovi. 12 Pre tvojho otca Dávida to síce neurobím, kým žiješ, ale odnímem z neho za vlády tvojho syna. 13 Ani jemu však nevezmem celé kráľovstvo. Jeden kmeň ponechám tvojmu synovi pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.“

Šalamúnovi nepriatelia

14 Hospodin vzbudil Šalamúnovi protivníka v Edómčanovi Hadadovi, ktorý pochádzal z edómskeho kráľovského rodu. 15 Za Dávidovho pobytu v Edóme sa vybral veliteľ vojska Joáb pochovať padlých, pričom pobil všetkých mužov v Edómsku. 16 Joáb tam totiž s celým Izraelom pobudol šesť mesiacov, kým nevyhubil všetkých mužov v Edómsku. 17 Hadad však ušiel s niektorými Edómčanmi zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Hadad bol vtedy len chlapček. 18 Keď sa pohli z Midjánu, prišli do Paránu a pribrali si tamojších mužov. Potom prišli do Egypta k egyptskému kráľovi, faraónovi. Ten mu poskytol prístrešie, zabezpečil stravu a pridelil mu pôdu. 19 Hadad si získal značnú priazeň u faraóna, takže mu dal za ženu manželkinu sestru, sestru vznešenej pani Tachpenes. 20 Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata. Tak sa dostal Genubat do faraónovho domu medzi faraónových synov. 21 Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim predkom a že zomrel i veliteľ vojska Joáb. Hadad požiadal faraóna: „Dovoľ mi odísť do svojej krajiny.“ 22 Faraón sa spýtal: „Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny?“ Odpovedal: „Nič. No aj tak ma prepusť.“ 23 Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v Eljadovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad-Ezera, kráľa Coby. 24 Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli. 25 Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou.

Jarobeámov odboj

26 Aj Jarobeám, Nebátov syn, Efraťan z Ceredy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi. 27 Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida. 28 Jarobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu. 29 Keď raz vyšiel Jarobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste prorok, Šilčan Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja. 30 Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov. 31 Jarobeámovi povedal: „Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov. 32 Zo všetkých izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov. 33 Pretože ma opustili a uctievali sidonskú bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a ammónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid. 34 Kráľovstvo mu však z rúk nevytrhnem, ale ho ponechám doživotne kniežaťom, pre môjho služobníka Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje prikázania a ustanovenia. 35 Z rúk jeho syna však odnímem kráľovstvo s desiatimi kmeňmi a dám ho tebe. 36 Jeho synovi ponechám jeden kmeň, aby sa tak navždy uchovala svieca môjmu služobníkovi Dávidovi predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby tam zostávalo moje meno. 37 Teba si však vezmem, aby si vládol nad všetkým, čo len chceš. Staneš sa kráľom nad Izraelom. 38 Ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, ak budeš chodiť po mojich cestách, konať to, čo uznávam za správne, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služobník Dávid, zostanem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 Pokorím tak síce Dávidovo potomstvo, no nie navždy.‘“ 40 Šalamún sa pokúšal Jarobeáma usmrtiť. Ten sa však vzchopil a ušiel do Egypta k egyptskému kráľovi Šišakovi. V Egypte zostal až do Šalamúnovej smrti. 41 Ostatné Šalamúnove príbehy, všetko, čo vykonal, i jeho múdrosť, sú zapísané v Knihe Šalamúnových kroník. 42 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 43 Keď sa Šalamún uložil k svojim predkom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.