19. kapitola
Jazdec na bielom koni
11Videl som otvorené nebo a v ňom bieleho koňa; ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; súdi a bojuje spravodlivo. 12Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov; napísané mal meno, ktoré nepozná nik, iba on. 13Oblečený bol do plášťa zmáčaného krvou a jeho meno bolo Božie Slovo. 14Nebeské vojská ho sprevádzajú na bielych koňoch, oblečené do bieleho čistého kmentu. 15Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou berlou a sám bude šliapať lis s vínom rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.17Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom skríkol na všetky vtáky, ktoré leteli stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu, 18aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, i telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých.“ 19A videl som šelmu i kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja proti tomu, čo sedel na koni, i proti jeho vojsku. 20Ale šelma bola zajatá a s ňou i falošný prorok, ktorý robil pred ňou znamenia a nimi zvádzal tých, čo prijali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21Ostatní boli pozabíjaní mečom, ktorý vychádzal z úst jazdca na koni. A všetky vtáky sa nasýtili z ich tiel.