19. kapitola

Jazdec na bielom koni

11 Videl som otvorené nebo a v ňom bieleho koňa; ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; súdi a bojuje spravodlivo.
12 Jeho oči boli ako plameň ohňa, na hlave mal mnoho diadémov; napísané mal meno, ktoré nepozná nik, iba on. 13 Oblečený bol do plášťa zmáčaného krvou a jeho meno bolo Božie Slovo. 14 Nebeské vojská ho sprevádzajú na bielych koňoch, oblečené do bieleho čistého kmentu. 15 Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou berlou a sám bude šliapať lis s vínom rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16 Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. 17 Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom skríkol na všetky vtáky, ktoré leteli stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu, 18 aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, i telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých.“ 19 A videl som šelmu i kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja proti tomu, čo sedel na koni, i proti jeho vojsku. 20 Ale šelma bola zajatá a s ňou i falošný prorok, ktorý robil pred ňou znamenia a nimi zvádzal tých, čo prijali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. 21 Ostatní boli pozabíjaní mečom, ktorý vychádzal z úst jazdca na koni. A všetky vtáky sa nasýtili z ich tiel.
Čítať celú kapitolu
Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.