139. kapitola
Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.139,1 Ž 17,3; Jer 12,3 2 Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš.139,2 2Krľ 19,27; Mt 9,4 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.139,3 Jób 31,4 4 Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.139,4 Heb 4,13 5 Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. 6 Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.139,6 Jób 42,3; Ž 40,6 7 Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?139,7-12 Sir 16,17-18139,7 Jer 23,24; Jon 1,3 8 Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam.139,8 Prís 15,11; Am 9,2n 9 Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, 10 aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. 11 Keby som povedal: „Možno ma tma ukryje a noc moje svetlo obklopí,“ 12 ani tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo.139,12 Jób 34,22 13 Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. 14 Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. 15 Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.139,15 Jób 10,8n; Koh 11,5 16 Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. 17 Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet.139,17-18 Sir 18,5-7 18 Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.