8. kapitola
16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.8,16 2Kor 1,22; Ef 1,13 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.8,17 Lk 22,28-30; Rim 5,2; Ga 3,29; 4,7; 2Tim 2,12; 1Pt 4,13; Zj 21,7 Budúca sláva
18 Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.8,18 Lk 21,28; 2Kor 4,17 19 Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.8,19 Kol 3,4; 1Jn 3,2 20 Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti z vlastnej vôle, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej,8,20 Gn 3,17-19; 6,11; Koh 1,2 21 že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí.8,21 Iz 11,6-9; 2Pt 3,13 22 Vieme totiž, že všetko stvorenstvo až doteraz spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti. 23 A nielen to, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, sami v sebe vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, čiže vykúpenie svojho tela.8,23 2Kor 1,22; 5,2-5 24 Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí?8,24 2Kor 5,7; Ga 5,5; Heb 11,1