Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

5. kapitola

18 Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. 19 Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. 20 Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“5,20 Lk 7,48 21 Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“5,21 Iz 43,25 22 Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach?5,22 Lk 6,8; 9,47; Jn 2,25 23 Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? 24 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ 25 Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov.5,25 Jn 5,9 26 Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“