7. kapitola
23Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral.26Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba. 28Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.