7. kapitola
23 Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24 No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného.7,24 2Sam 7,16; Lk 1,33; Heb 13,8 25 A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral.7,25 Rim 8,34; Zj 1,18 26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia,7,26 Heb 4,14; 1Pt 2,22 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba.7,27 Lv 9,7; 16,6; Heb 5,3 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.7,28 Ž 2,7; 110,4; Heb 5,1