Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

10. kapitola

Anjel s malým zvitkom

1 Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zaodetého do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy.10,1 Zj 5,1-2
2 V ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem10,2 Zj 5,1 3 a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojimi hlasmi.10,3 Oz 11,10 4 Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“10,4 Dan 8,26; 12,4.9 5 Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol k nebu pravú ruku10,5 Dan 12,7 6 a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude,10,6 Gn 14,22; Neh 9,6 7 lebo v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, sa zavŕši tajomstvo Boha, ktoré dal ako radostnú zvesť svojim sluhom prorokom.10,7 Am 3,7; Sk 3,21 8 Tu hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril a povedal: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, čo stojí na mori a na zemi.“ 9 Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: „Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.“10,9 Ez 2,8; 3,1-3 10 A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach bola sladká ako med, ale keď som ju zjedol, zhorkla mi v žalúdku. 11 Tu mi povedal: „Musíš opäť prorokovať o mnohých ľuďoch, národoch, jazykoch a kráľoch10,11 Alt. proti mnohým ľuďom….“10,11 Jer 1,10