88. kapitola
2Hospodin, Boh mojej spásy,k tebe volám dňom i nocou.3Kiež moja modlitba prenikne k tebe,nakloň ucho k môjmu náreku!4Moja duša sa presýtila trápením,môj život sa už dotkol podsvetia.5Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu,som ako muž bez sily.6Mám miesto medzi mŕtvymi,zabitými, čo ležia v hrobe,na ktorých si už nespomenieš,ktorí sú ti vytrhnutí z ruky.7Vrhol si ma do najhlbšej jamy,do najtemnejších hlbín.8Doľahol na mňa tvoj hnev,zmietlo ma tvoje vlnobitie. — Sela —9Vzdialil si odo mňa mojich známych,sprotivil si ma pred nimi.Som uväznený, nemôžem vyjsť.10Zrak mi zármutkom slabne.Celý deň volám k tebe, Hospodin,vystieram k tebe ruky.11Či mŕtvym budeš robiť divy?Vstanú azda tiene mŕtvych, aby ťa chválili? — Sela —12Dá sa v hrobe hovoriť o tvojej milostia v ríši smrti o tvojej vernosti?13Vie sa v temnote o tvojich divoch,o tvojej spravodlivosti v krajine zabudnutia?14Ja však volám k tebe o pomoc, Hospodin,hneď zrána sa k tebe vznáša moja modlitba.15Prečo si zavrhol moju dušu, Hospodin,a skrývaš svoju tvár predo mnou?16Od mladosti som zúbožený a hyniem,znášam tvoje hrôzy a som bezradný.17Tvoj prudký hnev sa prevalil cezo mňaa tvoje hrozivé zásahy ma zničili.18Valia sa na mňa každodenne ako voda,obkľučujú ma zo všetkých strán.19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha,spoločníkom sa mi stala temnota.