77. kapitola
2Úpenlivo volám k Bohu,volám k Bohu a on ma vypočuje.3V deň svojho súženia sa pýtam Pána,v noci neúnavne vystieram ruky.Moja duša odmieta útechu.4Rozpomínam sa na Boha a vzdychám,rozjímam a môj duch sa trápi. — Sela —5Viečka mi držíš otvorené,som rozrušený, nemôžem ani hovoriť.6Premýšľam o dávnych dňoch,o rokoch pradávnych.7V noci si spomínam, ako som hrával na strunách,premýšľam a môj duch uvažuje:8Zavrhuje vari Pán navekya neprejaví už priazeň?9Navždy sa skončila jeho milosťa prestane hovoriť ďalším pokoleniam?10Zabudol Boh na zmilovanie,odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela —11Povedal som si: „Je to moja bolesť.Zmeniť to môže pravica Najvyššieho.“12Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky,premýšľať o tvojich dávnych divoch.13Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch,rozmýšľať o tvojich skutkoch.14Bože, tvoja cesta je svätá!Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?15Ty si Boh, ktorý robí divy!Svoju moc si dal poznať národom.16Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud,Jákobových a Jozefových synov. — Sela —17Videli ťa vody, Bože,videli ťa vody a rozochveli sa,ba aj hlbiny sa zvírili.18Z oblakov sa valila voda,v mračnách duneli hromya tvoje šípy lietali.19Tvoj hrom zaburácal vo víchrici,svet osvecovali blesky,zem sa triasla a chvela.20Tvoja cesta viedla morom,tvoj chodník cez šíre vody,no tvoje stopy nebolo vidieť.21Svoj ľud si viedol ako stádoMojžišovou a Áronovou rukou.