Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

77. kapitola

Úpenlivo volám k Bohu

1 Pre zbormajstra Jedutúna. Asáfov žalm.
2 Úpenlivo volám k Bohu, volám k Bohu a on ma vypočuje.77,2 Ž 55,17n 3 V deň svojho súženia sa pýtam Pána, v noci neúnavne vystieram ruky. Moja duša odmieta útechu.77,3 Ž 42,4.9; 50,15; 88,2 4 Rozpomínam sa na Boha a vzdychám, rozjímam a môj duch sa trápi.77,4 Ž 42,5; 77,12; 143,5— Sela — 5 Viečka mi držíš otvorené, som rozrušený, nemôžem ani hovoriť.77,5 Ž 6,7 6 Premýšľam o dávnych dňoch, o rokoch pradávnych.77,6 Dt 32,7; Ž 77,12 7 V noci si spomínam, ako som hrával na strunách, premýšľam a môj duch uvažuje:77,7 Jób 35,10; Ž 42,9 8 Zavrhuje vari Pán naveky a neprejaví už priazeň?77,8 Ž 30,6; 74,1; Nár 3,31 9 Navždy sa skončila jeho milosť a prestane hovoriť ďalším pokoleniam?77,9 Nm 23,19; Ž 89,34n; Iz 40,8 10 Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve svoje milosrdenstvo? — Sela — 11 Povedal som si: „Je to moja bolesť. Zmeniť to môže pravica Najvyššieho.“77,11 Jk 1,17 12 Chcem sa rozpomínať na Hospodinove skutky, premýšľať o tvojich dávnych divoch.77,12 Ž 105,2; 143,5 13 Uvažovať chcem o všetkých tvojich činoch, rozmýšľať o tvojich skutkoch.77,13 Ž 71,15 14 Bože, tvoja cesta je svätá! Ktorý boh je taký veľký ako náš Boh?77,14 Ex 15,11; Ž 18,31; 89,7 15 Ty si Boh, ktorý robí divy! Svoju moc si dal poznať národom.77,15 Ž 72,18 16 Mocným ramenom si vykúpil svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov.77,16 Neh 1,10— Sela — 17 Videli ťa vody, Bože, videli ťa vody a rozochveli sa, ba aj hlbiny sa zvírili.77,17 Ž 114,3; Hab 3,10 18 Z oblakov sa valila voda, v mračnách duneli hromy a tvoje šípy lietali.77,18 Ž 18,14n; 29,3 19 Tvoj hrom zaburácal vo víchrici, svet osvecovali blesky, zem sa triasla a chvela.77,19 Ž 18,8; 97,4 20 Tvoja cesta viedla morom, tvoj chodník cez šíre vody, no tvoje stopy nebolo vidieť.77,20 Ex 14,16-29; Iz 43,16 21 Svoj ľud si viedol ako stádo Mojžišovou a Áronovou rukou.77,21 Ž 78,52; Iz 63,11-14; Oz 12,14; Mich 6,4