Predchádzajúca kapitola

62. kapitola

Len v Bohu sa moja duša upokojí

1 Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm. 2 Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja spása. 3 Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený. 4 Dokedy budete dorážať na človeka a všetci mu hroziť vraždou? Je ako stena na spadnutie, ako múr, čo sa rúca. 5 Len o tom sa radia, ako ho strhnúť z výšky. Milujú lož. Ústami žehnajú, no srdcom preklínajú. — Sela — 6 Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja nádej. 7 Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený. 8 V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. 9 Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. — Sela — 10 Ľudskí synovia sú ako dych, ľudia sú len klam. Na váhach sú všetci spolu ľahší ako dych. 11 Nespoliehajte sa na útlak, nevkladajte márnu nádej do zbojstva. Ak pribúda majetok, neupínajte k nemu srdce. 12 Raz prehovoril Boh, dvoje som z toho vyrozumel: Bohu patrí moc, 13 u teba, Pane, je milosť, lebo ty odplácaš každému podľa jeho skutkov.