62. kapitola
Len v Bohu sa moja duša upokojí
1Pre zbormajstra Jedutúna. Dávidov žalm.2Len v Bohu sa moja duša upokojí,lebo od neho je moja spása.3Len on je moja skala, moja spásaa moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený.4Dokedy budete dorážať na človekaa všetci mu hroziť vraždou?Je ako stena na spadnutie,ako múr, čo sa rúca.5Len o tom sa radia,ako ho strhnúť z výšky.Milujú lož.Ústami žehnajú,no srdcom preklínajú. — Sela —6Len v Bohu sa moja duša upokojí,lebo od neho je moja nádej.7Len on je moja skala, moja spásaa moja pevnosť. Nebudem otrasený.8V Bohu je moja spása a moja česť.Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh.9Ľudia, dúfajte v neho v každom čase,vylievajte si pred ním srdce!Boh je naším útočiskom. — Sela —10Ľudskí synovia sú ako dych,ľudia sú len klam.Na váhach sú všetci spolu ľahší ako dych.11Nespoliehajte sa na útlak,nevkladajte márnu nádej do zbojstva.Ak pribúda majetok,neupínajte k nemu srdce.12Raz prehovoril Boh,dvoje som z toho vyrozumel:Bohu patrí moc,13u teba, Pane, je milosť,lebo ty odplácaš každémupodľa jeho skutkov.