49. kapitola
2Čujte to, všetky národy,zbystrite sluch, všetci obyvatelia sveta,3jednoduchí i vznešení,bohatí spolu s chudobnými!4Moje ústa vyslovia múdre výrokya úvahy môjho srdca budú rozumné.5Nakloním ucho k prísloviu,za zvuku harfy vyjavím svoju záhadu.6Prečo sa mám báť v zlých dňoch,keď ma tiesni zločinnosť záškodníkov,7ktorí sa spoliehajú na svoj majetoka vystatujú sa veľkým bohatstvom?8Nikto nemôže vykúpiť ani brata,ani za seba dať Bohu cenu zmierenia,9lebo priveľké je výkupné za život.Navždy sa musí zriecť toho,10že bude žiť navekya že nikdy neuzrie hrob.11Veď vidí, že zomierajú múdri,hynie blázon i nerozumnýa svoje bohatstvo nechávajú iným.12Navždy majú v hrobe svoj domova príbytok z rodu na rod,hoci pozemky pomenovali svojím menom.13Človek si v blahobyte ani neodpočinie,je ako zviera, ktoré hynie.14Taký je údel tých, čo si nerozvážne dôverujú,aj ich nasledovníkov, čo schvaľujú ich reči. — Sela —15Rútia sa do podsvetia ako ovce,smrť im bude pastierom.Zostúpia priamo do hrobu,ich podoba sa rozplynie v podsvetí,zostanú bez svojich príbytkov.16Mňa však vykúpi Boh,vytrhne ma z moci podsvetia. — Sela —17Nemaj obavy, ak niekto bohatnea množí blahobyt svojho domu;18veď keď zomrie, nič si nevezme so sebou;jeho blahobyt nezostúpi za ním.19Aj keď si zaživa navráva:„Chvália ťa, že si si dobre počínal!“,20predsa pôjde k pokoleniu svojich predkov,ktorí už nikdy neuvidia svetlo.21Človek v blahobyte to nechápe,je ako zviera, ktoré hynie.