44. kapitola
2Bože, na vlastné uši sme počuli,naši otcovia nám o tom rozprávali,čo si vykonal za ich čias,v dávnych časoch.3Svojou rukou si vyhnal pohanov,ich si však zasadil;na národy si zoslal pohromu,ich si však rozmnožil.4Veď nie vlastným mečom zaujali krajinu,nie vlastné rameno im pomohlo k víťazstvu,ale tvoja pravica, tvoje rameno a svetlo tvojej tváre,lebo si ich miloval.5Bože, ty si môj Kráľ!Prikáž, aby Jákob bol zachránený!6S tebou prekoleme svojich protivníkov,v tvojom mene udupeme svojich nepriateľov.7Nespolieham sa na svoj luka môj meč ma nezachráni,8lebo ty si nás zachránil pred protivníkmia zahanbil si tých, čo nás nenávideli.9Bohom sa chválime deň čo deňa tvoje meno budeme chváliť naveky. — Sela —10Predsa si nás zavrhol, vystavil potupea nevedieš do boja naše vojská.11Donútil si nás ustúpiť pred protivníkoma tí, čo nás nenávidia, nás olúpili.12Vydal si nás ako ovce napospasa rozptýlil si nás medzi národy.13Predal si svoj ľud pod cenua nič si na tom nezískal.14Vystavil si nás potupe našich susedov,posmechu a hane nášho okolia.15Urobil si nás príslovím medzi pohanmi;národy krútia hlavou nad nami.16Deň čo deň je predo mnou moja potupaa hanba mi pokryla tvár17pre reči utŕhača a posmievača,pre pohľad nepriateľa a pomstiteľa.18To všetko prišlo na nás, hoci sme na teba nezabudli,neporušili sme tvoju zmluvu.19Naše srdce sa neodvrátilo od tebaani náš krok nevybočil z tvojho chodníka,20aj keď si nás spustošil na mieste šakalova prikryl temnotou.21Keby sme boli zabudli na meno nášho Bohaa vystierali ruky k cudziemu bohu,22či by to Boh nebol postrehol?On predsa pozná tajomstvá srdca!23Pre teba nás vraždia deň čo deň,majú nás za ovce na zabitie.24Zobuď sa! Prečo spíš, Pane?Precitni, nezavrhni nás navždy!25Prečo si skrývaš tvár?Zabúdaš na našu biedu a útlak?26Veď naša duša sa rozptýlila do prachu,naše telo splynulo so zemou.27Vstaň a pomôž nám,vykúp nás pre svoju milosť!