42. kapitola
2Ako laň dychtí po bystrinách,tak moja duša dychtí po tebe, Bože.3Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu.Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?4Slzy mi bývajú chlebom dňom i nocou,keď sa ma každý deň pýtajú: „Kde je tvoj Boh?“5Spomínam na to a dušu si vylievam,ako som chodieval so zástupoma vodieval do Božieho domuslávnostný zástup so zvučným plesaním a s vďakou.6Prečo si skľúčená, moja duša,prečo sa znepokojuješ?Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať,svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.7Moja duša je skľúčená, preto sa rozpomínam na tebaz krajiny jordánskej, z končiarov Chermónu, z vrchu Micár.8Hlbina hlbine ozýva sa na hukot tvojich vodopádov.Všetky tvoje príboje a vlny valia sa cezo mňa.9Vo dne mi Hospodin preukazuje milosť,v noci je mi jeho pieseň modlitbou k Bohu môjho života.10Poviem Bohu, svojej Skale: „Prečo si na mňa zabudol?Prečo mám chodiť v smútku utláčaný nepriateľom?“11Kosti ma smrteľne bolia a protivníci ma ešte tupia,keď sa ma pýtajú každý deň: „Kde je tvoj Boh?“12Prečo si skľúčená, moja duša,prečo sa znepokojuješ?Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať,svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.