17. kapitola
Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť
1 Dávidova modlitba. Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť, venuj pozornosť môjmu volaniu! Nakloň sluch k mojej modlitbe plynúcej z perí, čo neklamú.17,1 Ž 4,2; 5,2-3 2 Ty sám rozhodni o mne, tvoje oči vidia, čo je správne. 3 Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci, skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel, ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery.17,3 Ž 7,10; 139,1 4 Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.17,4 Jn 8,44 5 Kráčal som v tvojich šľapajach, nohy sa mi nepošmykli. 6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím. 7 Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý svojou pravicou zachraňuješ tých, čo sa k tebe utiekajú pred nepriateľmi.17,7 Ž 31,22 8 Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel17,8 Dt 32,10; Rút 2,12; Ž 36,8; 61,5; 63,8; Zach 2,12 9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú. 10 Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene. 11 Sledujú ma, už ma obkľučujú, upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi,17,11 Ž 118,10-11 12 ako lev, keď chce roztrhať korisť, ako levíča, ktoré striehne v úkryte.17,12 Ž 10,9 13 Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz! Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom 14 a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí, ktorých údelom je len tento život. Naplň im brucho zo svojich zásob a nasýť ich synov; prebytok nechajú svojim deťom.17,14 Lk 16,25 15 Ja však v spravodlivosti17,15 Alt. ospravedlnený. uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojou podobou.17,15 Nm 12,8; Jób 19,25-26; Dan 12,2; Mt 5,8