137. kapitola
Pri babylonských riekach
1 Pri babylonských riekach, tam sme sedávali a plakávali, keď sme spomínali na Sion.137,1 Nár 2,10-11; Ez 1,1; 3,15 2 Tam sme na vŕby vešali svoje citary. 3 Tí, čo nás ta odvliekli, žiadali, aby sme im zaspievali; radostný spev chceli tí, čo nás sužovali: „Zaspievajte nám sionské piesne!“137,3 Sdc 16,25 4 Ako by sme mohli spievať pieseň Hospodina v cudzej krajine?137,4 Mt 7,6 5 Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech sa zabudne na moju pravicu! 6 Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie, ak sa nerozpamätám na teba, ak mi Jeruzalem nebude vrcholom radosti.137,6 2Krľ 21,4 7 Pripomeň, Hospodin, synom Edómu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte, zbúrajte ho do základov!“137,7 Ž 79,12; Nár 4,12n; Ez 25,12; Abd 11 8 Dcéra Babylonu, ty ničiteľka, blažený, kto ti primerane odplatí, čo si nám spôsobila!137,8 Zj 18,6-10 9 Blažený, kto tvoje deti pochytá a roztrieska o skalu.