107. kapitola
Piata kniha Žalmov (107 – 150)
Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý
1Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý,lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.2Takto nech hovoria tí, ktorých Hospodin vykúpil,ktorých vykúpil z ruky protivníka3a zhromaždil ich z krajínzápadu a východu, severu a juhu.4Blúdili pustatinou a po púšti,nenašli cestu k obývanému mestu.5Bývali hladní a smädní,klesali na duchu.6Vo svojom súžení volali k Hospodinovia on ich vytrhol z úzkostí.7Viedol ich priamou cestou,aby prišli k obývanému mestu.8Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť,za jeho divy s ľuďmi,9lebo smädných napojila hladných nasýtil dobrotami.10Tým, čo sedeli v tme a temnotespútaní biedou a železami,11pretože sa vzpierali Božím výrokoma pohŕdali radou Najvyššieho,12pokoril ich srdce utrpením.Potkli sa a nemali pomocníka.13Vo svojom súžení volali k Hospodinovia on ich zachránil z úzkostí,14vyviedol ich z tmy a temnotya roztrhol im putá.15Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť,za jeho divy s ľuďmi,16lebo rozlámal bronzové dverea preťal železné závory.17Hlupáci pre svoje hriešne cestya pre svoje viny trpeli.18Všetok pokrm sa im z duše sprotivila priblížili sa k bránam smrti.19Vo svojom súžení volali k Hospodinovia on ich zachránil z úzkostí.20Poslal svoje slovo a uzdravil icha z hrobu ich vyslobodil.21Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť,za jeho divy s ľuďmi.22Nech prinášajú obety vďakya jeho skutky rozhlasujú s plesaním.23Tí, čo zišli k moru na lodea slúžia na šírych vodách,24videli Hospodinove dielaa jeho divy v hlbine.25Na jeho slovo nastala víchricaa zdvihla morské vlny.26Vznášali sa k nebu, klesali do hlbín,duša sa im chvela v nebezpečenstve.27Tackali sa a motali ako opilec,všetka ich múdrosť bola v koncoch.28Vo svojom súžení volali k Hospodinovia on ich vyviedol z úzkostí.29Víchricu zmenil na vánok,vlny sa utíšili.30Potešili sa, že všetko stíchlo,a on ich priviedol do vytúženého prístavu.31Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť,za jeho divy s ľuďmi.32Nech ho vyvyšujú v zhromaždení ľudu,nech ho chvália v rade starších.33On premieňa rieky na púšťa vodné žriedla na vyprahnutú zem,34úrodnú zem na soľnú púšťpre zlobu jej obyvateľov.35On premieňa púšť na jazeráa vyprahnutú zem na vodné žriedla.36Tam usadil hladnýcha oni založili mesto na obývanie.37Obsiali polia, vysadili vinicea pozberali hojnú úrodu.38Požehnal ich a veľmi sa rozmnožili.Nedopustil, aby im z dobytka ubudlo.39Potom sa však ich počet zmenšil, hrbili sapod útlakom, nešťastím a súžením.40On vylial opovrhnutie na kniežatáa nechal ich blúdiť pustatinou bez cesty.41Chudobného sa však ujal,jeho rody rozmnožil ako stádo.42Uvidia to úprimní, potešia saa každej neprávosti sa zavrú ústa.43Kto je múdry, nech si to zapamätá;nech si všíma milostivé skutky Hospodina!