Predchádzajúca kapitola

107. kapitola

Piata kniha Žalmov (107 – 150)

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý

1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Takto nech hovoria tí, ktorých Hospodin vykúpil, ktorých vykúpil z ruky protivníka 3 a zhromaždil ich z krajín západu a východu, severu a juhu. 4 Blúdili pustatinou a po púšti, nenašli cestu k obývanému mestu. 5 Bývali hladní a smädní, klesali na duchu. 6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vytrhol z úzkostí. 7 Viedol ich priamou cestou, aby prišli k obývanému mestu. 8 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 9 lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. 10 Tým, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a železami, 11 pretože sa vzpierali Božím výrokom a pohŕdali radou Najvyššieho, 12 pokoril ich srdce utrpením. Potkli sa a nemali pomocníka. 13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, 14 vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. 15 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi, 16 lebo rozlámal bronzové dvere a preťal železné závory. 17 Hlupáci pre svoje hriešne cesty a pre svoje viny trpeli. 18 Všetok pokrm sa im z duše sprotivil a priblížili sa k bránam smrti. 19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí. 20 Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodil. 21 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. 22 Nech prinášajú obety vďaky a jeho skutky rozhlasujú s plesaním. 23 Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách, 24 videli Hospodinove diela a jeho divy v hlbine. 25 Na jeho slovo nastala víchrica a zdvihla morské vlny. 26 Vznášali sa k nebu, klesali do hlbín, duša sa im chvela v nebezpečenstve. 27 Tackali sa a motali ako opilec, všetka ich múdrosť bola v koncoch. 28 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyviedol z úzkostí. 29 Víchricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili. 30 Potešili sa, že všetko stíchlo, a on ich priviedol do vytúženého prístavu. 31 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. 32 Nech ho vyvyšujú v zhromaždení ľudu, nech ho chvália v rade starších. 33 On premieňa rieky na púšť a vodné žriedla na vyprahnutú zem, 34 úrodnú zem na soľnú púšť pre zlobu jej obyvateľov. 35 On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla. 36 Tam usadil hladných a oni založili mesto na obývanie. 37 Obsiali polia, vysadili vinice a pozberali hojnú úrodu. 38 Požehnal ich a veľmi sa rozmnožili. Nedopustil, aby im z dobytka ubudlo. 39 Potom sa však ich počet zmenšil, hrbili sa pod útlakom, nešťastím a súžením. 40 On vylial opovrhnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť pustatinou bez cesty. 41 Chudobného sa však ujal, jeho rody rozmnožil ako stádo. 42 Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa. 43 Kto je múdry, nech si to zapamätá; nech si všíma milostivé skutky Hospodina!